Skončil takmer trojtýždňový štrajk väzňov v USA namierený proti dlhodobým zlým pomerom vo väzenskom systéme. Medzi desiatimi požiadavkami bolo zlepšenie podmienok a zaobchádzania s uväznenými či zrušenie systematickej rasovej diskriminácie. Ďalšia požiadavka sa týkala otrockej práce. Štrajkujúci žiadali, aby sa väzňom za prácu vyplácala mzda obvyklá v danom regióne.
V USA je dnes uväznených asi 2,2 milióna ľudí. V pomere k počtu obyvateľov je to v medzinárodnom meradle rekord a s veľkým odstupom špička medzi vyspelými krajinami. Ďalších 4,7 milióna ľudí je vo výkone trestu so skúšobným obdobím alebo v režime podmienečného prepustenia. Takmer každý štvrtý človek za mrežami na svete je väznený v Spojených štátoch.
Mzda amerických väzňov sa pohybuje na úrovni niekoľkých desiatok centov na hodinu, no vo viacerých štátoch je bežné neplatiť nič. Systém väzenskej výroby produkuje zisk zhruba dve miliardy dolárov ročne. Vyrábajú sa najrôznejšie tovary: od hračiek, oblečenia a bielizne cez súčiastky pre automobilový priemysel až po policajnú a vojenskú výbavu. Okrem toho väzni svojou prácou udržiavajú chod samotných nápravno-výchovných zariadení. Otrocká práca vo väzeniach upevňuje špirálu biedy, ktorá je dôvodom, pre ktorý sa väčšina ľudí do väzenia vôbec dostala. Samostatnou témou je rozsiahla a všadeprítomná rasová diskriminácia: pravdepodobnosť uväznenia je v prípade čierneho muža 3,8- až 10,5-krát vyššia (v závislosti od štátu) ako v prípade bieleho muža.
Štrajk trval od 21. augusta do 9. septembra, keď uplynulo presne 47 rokov od povstania väzňov vo väzení Attica v štáte New York. Povstanie si vyžiadalo 10 mŕtvych na strane zamestnancov väznice a 33 medzi väzňami. Povstalcom sa vtedy podarilo presadiť niekoľko zo svojich požiadaviek na reformu prísneho režimu.
Podnetom na aktuálny štrajk boli nepokoje, ktoré sa odohrali v apríli v Leeovom nápravno-výchovnom ústave (Lee Correctional Institution, Južná Karolína) a pri ktorých prišlo o život sedem väzňov. Štrajk vyhlásila iniciatíva Jailhouse Lawyers Speak (JLS), ktorá bojuje za práva uväznených ľudí. Podporil ho aj Organizačný výbor uväznených pracujúcich (Incarcerated Workers Organizing Committee, IWOC), ktorý je súčasťou radikálnych medzinárodných odborov Priemyselní robotníci sveta (Industrial Workers of the World, IWW). Medzi podporovateľmi bolo aj Hnutie za slobodnú Alabamu (Free Alabama Movement), ktoré pred dvoma rokmi iniciovalo zrejme najväčší väzenský štrajk v dejinách USA.
Súčasný štrajk sa poučil zo skúseností roku 2016 a spestril svoje taktiky. Okrem prerušenia práce umožnil zapojenie aj väzňom, ktorí nepracujú (prostredníctvom blokád „sit-in“, bojkotov väzenských obchodov a protestných zhromaždení v priestoroch väzenia), ba dokonca aj tým, ktorí sú na samotkách (prostredníctvom hladoviek). JLS sa tiež vo viacerých prípadoch podarilo vyjednať dôležité prímeria medzi gangmi, ktoré platili vo väzeniach aj na ulici.
Organizátori očakávali zapojenie väzňov v 17 štátoch. Dosiaľ sa potvrdila účasť väzňov v najmenej desiatich štátoch, no presné informácie sú dostupné len v obmedzenej miere. Štrajk a ďalšie akcie sa organizujú prostredníctvom sietí neoficiálnych osobných kontaktov a pomocou tajne prepašovaných mobilných telefónov. Rovnakým spôsobom sa šíria aj informácie o štrajku. Vedenia väzníc sa snažia tieto siete blokovať, niektorých vodcov izolovali na samotkách a navonok často popierajú existenciu akýchkoľvek konfliktov.
Boje amerických väzňov sa týkajú všetkých pracujúcich v USA. Model otrockej práce generuje zisky, ktoré zlacňujú prevádzku väzníc. Tým štát získava aj ekonomický záujem na tom, aby boli väzenia plné. Z väznenia ľudí sa tiež stáva lukratívne odvetvie pre súkromné investície: v amerických súkromných väzeniach bolo v roku 2016 takmer 130-tisíc väzňov, o 47 % viac než v roku 2000. Navyše, otrocké mzdy ukazujú zamestnávateľom v „normálnej“ ekonomike, ako hlboko leží ich vysnívané mzdové dno a kam až možno stlačiť životnú úroveň pracujúcich.
Samozrejme, aj inde vo svete sa využíva lacná väzenská práca. Na Slovensku pracuje až 70 percent väzňov a kto prácu odmietne, je potrestaný podmienečným oddialením prepustenia. Dokonca aj v „sociálne orientovanom“ Rakúsku musia uväznení zo zákona pracovať. Okrem viac ako tisícky súkromných firiem ich využívajú aj univerzity či kancelárie politických strán. Rakúske ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti uvažuje o „rozšírení ponuky pracovných miest vo väzniciach“.
Je v záujme pracujúcich všade na svete, aby bol otrocký systém práce zničený – spolu so spoločnosťou, v ktorej je práca za trest.
O súvislosti otroctva, rasového útlaku a väzenského systému v USA odporúčame dokument „13th“ (2016, rež. Ava DuVernay). Nájdete ho napríklad na uloz.to.
- Převzaté od projektu Karmína
